☕🥐🍳🥓🥑 Raňajky v meste. Spolu s Martinou Gallovičovou, PCC, PKcS. Raňajkovali sme v kaviarni Sweet Spot. Martina je People business partner a interný kouč v Pixel Federation a členkou predsedníctva Slovenská asociácia koučov – SAKo. Spájajú nás dve veci – kedysi sme spolu pracovali v jednej, dnes už neexistujúcej banke (spomeniete si ešte na ňu? 🙂). Aktuálne obaja vidíme obrovský zmysel v šírení povedomia o koučovacej kultúre. Zhrnul som náš rozhovor takto:
🥳 Čo zo svojho života by si chcela osláviť?
Určite moju cestu koučky v Pixel Federation a vplyv koučovacej kultúry na tímy a firmu. Dnes sa už v Pixel Federation považuje koučing za benefit. Kandidáti, ktorí sa k nám hlásia, vnímajú možnosť koučingu vo firme ako náš záujem o ľudí a o ich rast. A nemýlia sa 🙂
V prvom rade som však nesmierne vďačná za samotný koučovský mindset, ktorý som vďaka rozvíjaniu tejto zručnosti získala. Vniesol mi do života viac usporiadania, dôvery – v seba i iných, lepšiu spoluprácu a vzťahy a celkovo spokojnejší život. Napríklad čoskoro idem na materskú a nejdem sa z toho zrútiť. V minulosti by mi možno vadilo, že práve v najlepšom musím prestať (resp. dať si pauzu). Pod tým najlepším myslím to, že v Pixel Federation je koučing i koučovací prístup aktuálne využívaný na všetkých úrovniach firmy a ja sa z toho veľmi teším. Predstava materskej dovolenky to narúša, no vďaka tomu nadhľadu je to pre mňa oveľa ľahšie.
💡 Ako teda vyzerá tá koučovacia kultúra v praxi?
V Pixel Federation koučing a využívanie koučovacieho prístupu prinášam cca 6 rokov. Na začiatku som vnímala pomerne veľkú skepsu v pridanú hodnotu zo strany kolegov či vedenia, a tlačiť sa mi neosvedčilo. Začala som koučovať s niekoľkými kolegami a postupne s ďalšími a ďalšími.
Najúčinnejším marketingom boli samotní kolegovia, ktorí svoju pozitívnu skúsenosť posúvali ďalej, tímom, kolegom, vedeniu. A ja som tieto skúsenosti vo forme referencií komunikovala smerom do firmy. A samozrejme moje konzistentné fungovanie v súlade s hodnotami, ktoré sú v koučovacom prístupe silne prítomné – dôvera v ľudí a ich schopnosti, pozývanie k vlastným riešeniam a netlačenie ľudí do mojich predstáv, zapájanie kolegov do riešenia, na ktorom pracujem, či focus na to, čo funguje. Takto postupne som sa stala oficiálnou internou koučkou. Dôležitým momentom pre mňa bolo to, keď mi túto rolu odobril aj mierne skeptický CEO Pixel Federation – Daniel Duranka.
Dnes má v Pixel Federation koučing niekoľko aspektov. Okrem toho, že stále vediem koučovacie rozhovory s jednotlivcami, využívam koučovací prístup aj pre tímy, či už pri školeniach alebo tímových retrospektívach. Koučovací prístup silne vnímam aj u mojich kolegov lídrov. Odráža sa najmä v našom firemnom “nastavení” Freedom & Responsibility – všetci sme vyzývaní prinášať vlastné riešenia a brať zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Nikto nám nestojí za chrbtom a nekontroluje každý krok. V komunikácii prevládajú otázky pred príkazmi a konštruktívny feedback je náš každodenný chlebík.
Teší ma, že môžem pri mnohých našich začínajúcich i ostrieľaných lídroch stáť po boku ako mentorka koučovacieho prístupu. Aktuálne je pomer zastúpenia direktívneho vedenia a koučovacieho prístupu podľa môjho pocitu asi 60/40. Ľudia cítia slobodu a v tímoch vnímam otvorenú komunikáciu a psychologicky bezpečné prostredie.
Som vďačná aj za možnosť byť koučovskou parťáčkou pre mnohých mojich kolegov pri rôznych výzvach – či už v práci alebo aj mimo nej. Veľmi pekným príkladom, ako koučing môže pomôcť v náročných chvíľach bola moja skúsenosť s koučovaním kolegu pri návrate do práce po dlhodobej PN a vyhoretí. Samozrejme v takýchto prípadoch koučing nenahrádza terapiu, no je k nej výborným doplnkom.
Koučovací prístup máme odrzkradlený aj vo viacerých HR procesoch. Napríklad hodnotiace rozhovory sú rozvojovými rozhovormi, kde má človek veľký priestor sa vyjadriť a pomenovať svoje potreby. Líder mu kladie otvorené otázky, vďaka ktorým si svoje smerovanie a ciele pomenuje.
🎯 Aké sú tvoje ďalšie plány?
Je toho viac. Okrem toho, že sa mi narodí druhé dieťa, mám zopár projektov, na ktoré by som sa chcela viac sústrediť. Jeden z nich je v príprave a ide o vytvorenie novej platformy alebo priestoru pre oceňovanie koučov na Slovensku. Aktuálne sa tejto téme venuje iba jedna organizácia a myslím si, že by sa to dalo robiť trochu inak. Chcela by som dať viac do popredia dôležité kritérium – etiku v koučovaní a pracovať s viacerými kategóriami, ako napríklad “Koučovský projekt” či “Firma s koučovacím prístupom”. Mojím zámerom v tomto projekte je spojiť tri koučovské asociácie na Slovensku – SAKo, ICF a EMCC a ocenením vzdať úctu a rešpekt jednotlivcom a organizáciám, ktorí dosiahli výnimočné výsledky v koučingu a využívaní koučovacieho prístupu.
Ďalším projektom je už fungujúca Koučovacia kultúra, ktorú robím s @Viera Tatay. Aktuálne má celý tento projekt pauzu a rada by som sa k tomu vrátila, pretože šíriť povedomie o koučovacej kultúre vnímam ako moje poslanie.
No a ďalšou vecou, na ktorej by som chcela pracovať je vymyslieť alebo nejakým spôsobom zaviesť lepší spôsob vyhodnocovania dopadov koučovania vo firme. Konkrétne napríklad v Pixel Federation – vidím, že koučovanie má na ľudí a firmu veľký dopad, ale neviem to dobre ukázať na konkrétnych číslach. Mohli by sme sa pozerať na fluktuáciu, ale čo napríklad ľudia, ktorí si na koučingu upratali a rozhodli sa z firmy odísť? Keby som mala jednou vetou opísať ten dopad tak poviem, že “vo firme je silný ownership” a aj toto chcem pretaviť do merateľných výsledkov.
🤜 Aká je pred tebou najväčšia výzva?
Aby som na seba počas materskej dovolenky netlačila. Ako som spomínala, cítim, že idem na materskú v tom najlepšom. Ja by som totiž strašne rada rozvíjala koučovanie v Pixel Federation ďalej. Preto by som chcela, aby sme vo firme mali ďalších koučov. Čo sa už vlastne deje 🙂
Zároveň koučovací mindset už žije v mnohých našich lídroch a kolegoch, takže sa neobávam, že “vyhasne”, kým sa vrátim. Teraz si však potrebujem na nejaký čas dovoliť byť “len” mamou.
📣 Čo by si odporučila ostatným koučom v podobnej situácii v akej si ty?
Na mojej ceste k role internej koučky som si uvedomila niekoľko vecí.
Úplne v úvode som ako nadšenec pre koučing až príliš tlačila a snažila sa všade ukazovať jeho benefity. Toto veru nebol efektívny prístup. Dnes už viem, že postupná, konzistentná a hlavne netlačiaca komunikácia, ukáže časom svoje ovocie. Cesta je prinášať koučing a koučovací prístup tam, kde je záujem. Ďalej si cestu nájde, cez referencie, pozitívne skúsenosti, nepísaných ambasádorov. Môže, a zrejme aj bude, to cesta, ktorá bude trvať roky, hlavne vo firmách, ktoré o koučovacom prístupe počuli len málo.
Druhé pozorovanie, ktoré môže byť užitočné zazdieľať je špecifikum interného koučingu. Na rozdiel od externého koučingu, v role interného kouča môžete občas vnímať tlak. Na jednu stranu ako certifikovaná koučka, ktorá si ctí etický kódex, nemôže a nezdieľa nič, o čom hovorí so svojimi klientmi. Potom je tam druhá rola ako člena tímu a People business partnera, kedy niektoré veci reportujem alebo zdieľam s inými kolegami, najmä s manažérmi alebo v mojom People tíme. V koučingu je mojou alfou a omegou jasne oddelenie rolí. Keď koučujem, som len koučkou – nie kolegyňou, nie človekom z HR.
Práve pri dodoržiavaní etického kódexu by mal byť kouč 100% konzistentný, inak si nevybuduje u kolegov dôveru a koučovanie tak bude s nimi oveľa menej prínosné, pretože sa nebudú chcieť koučovi v rozhovore otvoriť alebo na koučovacie stretnutie ani len nepôjdu. Dôležité je si aj ujasniť s manažérmi, že to, čo v koučovaní s ich podriadenými zaznie, sa odo mňa nedozvedia.
Chcete sa o koučovacej kultúre dozvedieť ešte viac? Odporúčam prečítať si nasledujúci článok:
